Môj príbeh

Pred rokmi, keď to už nikto nečakal,
taký veľký zázrak sa stal.
Prišla k nám rovno z nebíčka,
hviezdička s tvárou anjelička.
Vymodlená, vytúžená,
také krásne malé žieňa.

Júlia Letová sa narodila 14.07.2002 o 22:35. Prvé a jediné dievčatko, ktoré prinieslo pokoj a pohodu do svojej rodiny. Prišla chvíľa, keď ukázala, že je jedinečná, no nie každý to vedel zo začiatku prijať. Inakosť mnohokrát prináša nepochopenie. To pre niekoho “čudné správanie” prinieslo veľkú zmenu v myslení celej rodiny a najbližšieho okolia. Okamihy bezradnosti a pokusov o integráciu do “normálnosti” vystriedala nádej v podobe súkromnej základnej školy pre žiakov a deti s autizmom, ktorú založila magistra Eva Turáková. A prišli prvé slová, vety, čítanie, písanie… a hľa. Má svoj vlastný, krásny svet a nám dovolí do tejto krásy nahliadnúť….

Tvorba  dievčatka, Júlie Leto, nám ukazuje a otvára oči, aké je nesmierne dôležité používať prvky terapií v živote.

Nielen u detí a dospelých, ktorí majú rozličné ochorenia a poruchy, ale pre celú spoločnosť. Platí to tiež aj pre Júliine obrazy. Vznikli počas arteterapie v ARTEateliéri v Prešove. Jej láske k farbám, jej prekvapujúcim ťahom a nápadom nie je možné v umeleckom svete odolať. Julinka je ešte len žiačkou základnej školy. A tešíme sa, že napreduje. Napreduje aj v umeleckej sfére. Jej proces tvorby by sa dal rozdeliť na etapy. V prvej etape, pred takmer siedmimi rokmi,odmietala vziať do ruky, pero, štetec, či farbičku. So zvláštnou nástojčivosťou však túžila, aby jej okolie kreslilo obrázky. Mala som to šťastie zažiť to aj osobne. Ako však ukázať dieťaťu s poruchou autistického spektra, že jej úchop ceruzy, či štetca neublíži? V tomto prípade sme do ďalšej etapy prešli vďaka jej prechodu z MŠ do ZŠ.

Júlia mala často pred svojimi očami svoj svet. Odkloniť jej pozornosť z toho sveta a vnímať realitu nám obom pomohla maňuška Krtka, zo známej českej rozprávky. Maňuška v rukách arteterapeutky maľovala, kreslila a postupne na túto činnosť zmotivovala aj ju. Nasledovala tretia etapa, kedy v krásnych naivne realistických obrázkoch prejavovala, kto je pre ňu v daný deň, týžden, či mesiac dôležitý. Rodiny, učiteľka, kamaráti, ale tiež aj postavy zo serálov a rozprávok.

Prišlo obdobie, kedy v Prešove rozbehol svoju činnosť ARTE ateliér pod záštitou oz Výchova zdravej rodiny. Skupina ľudí sa zmobilizovala, len čo objavila, ako postupy, ktoré využíva arteterapia zasahujú, obohacujú a pôsobia liečivo, tak pri deťoch a ľuďoch ako je Julinka, ako aj pri širokej populácii. Vďaka arteterapii dostala Júlia možnosť objaviť veľkosť, hĺbku a priestor svojich diel. Máme možnosť vidieť diela, ktoré sršia energiou, ale tiež obrazy, ktoré akoby vznikli v ospalom letnom podvečere. Desivo krásny výjav z rozprávky, či naivný portrét hlavnej hrdinky zo seriálu. A potom príde moment prekvapenia, ako je možné, aby takéto dieťa mohlo v jeden deň vytvoriť obraz provensálskych levanduľových polí a na ďalší deň vyprodukukovalo abstrakciu v podobe farebného neporiadku na plátne.

Ťažko zadeliť Júliu do konkrétneho umelckého smeru alebo techniky. Ak si u nej objednáte obraz nikdy nebudete vedieť, ako bude vyzerať vo finále. Rozhodne sa pre olejový pastel? Akrylové farby? Bude to plastika? Alebo geniálne naivne realistické dielko? Jedno je však isté. Finále vždy prinesie pocit radosti, zaujatia a neuveriteľnosti.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Takouto láskou je milovaná aj vďaka vám…
Bohu vďaka Julinka, že si.